Posledný deň v Nitre, teda 3. február roku Pána 2008, sa začal podobne, ako ten predchádzajúci...
to znamená chvály (mám taký dojem, že som opäť začula tie Jazyky), impulz, tentokrát rozprával Hervé Catta, Francúz, manžel Martiny...
potom bola adorka... ehm, skoro som ju opäť nestihla, ale tak potreba je potreba :o) no a po adorke sv. omša, multijazyčná, potom ďakovačky a... rýchlo na obed... čas nás súril, o druhej sme chceli vyraziť... no vyrazili sme asi o pol tretej... nevadííííí :o)
cesta ubiehala... no, v polospánku, ale pri dobrom pokeci s Gabikou, Katkou, Jožkou... potom menšia agónia, spôsobená nedostatkom vzduchu... cik-pauza... a záchvaty smiechu z Paliho...
tesne pred KE si ma Aďka duchovne adoptovala (že ste o tom ešte nepočuli? ani ja :o)
no a nakoniec sme zakotvili v Košiciach, kde sme živí a zdraví zaplesali a rozutekali sa do svojich domovov...